Guličkári zo sklárne na Utekáči

Začiatkom 20. storočia bola v sklárni na Utekáči najvýnosnejším výrobným programom výroba predmetov zo skla, ktorá slúžili, ako osvetľovacie telesá, boli to najskôr petrolejové lampy, cylindre a podobne. V roku 1917 sa začali vyrábať žiarovkové banky, ale aj tyčinky a trúbky, ktoré sa používali do vnútorného vybavenia žiaroviek. Na túto výrobu sa 60 sklárov z Utekáča zaučovalo vo Viedni. Nový druh výrobkov udržal skláreň až do čias, kým sa žiarovkové banky nezačali vyrábať na automatických strojoch. Sklárom pri tejto výrobe hovorili „guličkári“ a jej zavedenie znamenalo novú etapu vývoja v sklárskom odvetví, najmä preto, že sa jednalo o spracovanie skla na tenkostenné a presne žiarovkové banky – guličky, ktoré museli mať rovnomernú hrúbku. Každá banka bola prísne kontrolovaná, napríklad meraním hrúbky skla /hodinkovanie/ a vizuálnym pozorovaním každého výrobku, za chybné výrobky sa neplatilo. Rozvojom elektrifikácie sa rozširoval aj sortiment výrobkov najmä výrobou baniek rôznych veľkostí, ale napríklad aj baniek pre rádiolampy a žiarovky do rôznych prístrojov. Vyrábali sa aj žiarovky rôznych farieb, veľmi populárne boli „opálové“ z bieleho skla , po druhej svetovej vojne bolo zavedené tzv. „matovanie“ baniek kyselinou fluorovodíkovou. Fúkanie guličiek sa stalo veľmi žiadanou profesiou a treba povedať, že utekáčania boli skutoční majstri. Traduje sa taká udalosť, že po vzniku I. Československej republiky chceli guličkárov z Utekáča odlákať do novej sklárne v Tokode v Maďarsku, no nepodarilo a guličkári zostali na Utekáči, neskôr sa prišli na Utekáč zaškoľovať sklári zo spomínaného Tokodu, ale aj zaškolenie utekáčskí guličkári nedovolili. Nič sa nedalo robiť.
V roku 1930 pracovalo v sklárni 170 guličkárov a celkove bolo v sklárni zamestnané 450 robotníčiek a robotníkov. Za prvej Československej republiky sa vyrábalo okolo jedného milióna žiarovkových baniek každý mesiac.. Skláreň bola vo väčšine rokov až do znárodnenia zisková, hoci sa najmä v časoch hospodárskej krízy dosť často „vysadzovalo“, robotníci boli pre nedostatok objednávok posielaní na niekoľko dní až týždňov domov. V štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia došlo k zlepšeniu a sklenené banky sa vyvážali do Maďarska, Nemecka, Rumunska, v menších množstvách aj do iných štátov a firme Tungsram, úč. spol. v Bratislave. Žiarovkové banky sa vyrábali aj po druhej svetovej vojne až do čias, keď ich začali vyrábať automatické stroje, menší objem výroby sa vyrábal aj ručne a to banky potrebné v rôznych optických prístrojoch.
Na fotografii z úvodu sú mladí sklári, ktorí vyfukovali guličky a na fotografiu sa prišli pochváliť svojimi výtvormi, každý drží opálovú banku /guličku/ sviečkovitého a guľatého tvaru. Fotografia je pravdepodobne z rokov 1940 – 1944 a a sú na nej nasledujúci sklári : horný rad zľava Ján Romaniak, Ján Gibaľa, Štefan /Pišta/ Marák, Jozef /Pepo/ Kafka, Jozef /Pepo/ Hazlinger, Johan Nosáľ,
Dolný rad zľava Ondrej Lašiak, Rajmund Kopp, Ján Turňa.