O mastenci a o tom kto ho v okolí Kokavy nad Rimavicou objavil

Jedna z prvých fotografií zo začiatkov vyhľadávania a ťažby mastenca.Muž stojaci v strede s rukou vo vrecku je pravdepodobne Ing.Rástocký. Na fotografii sú aj ďalší kokavskí vyhľadávači p. Badinka, Schek, Severíny, manželia Halukovci....


Pre pomenovanie mastenca alebo talkumu sa v Kokave zaužívalo české slovo mastek. Táto zaujímavá nerudná surovina sa tu začala ťažiť začiatkom tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Jej najbežnejšou a najznámejšou vlastnosťou je mäkkosť, výborná štiepateľnosť, malá oteru vzdornosť, chemická odolnosť. Samozrejme tých neobvyklých vlastností má oveľa viac. Ale v tomto prípade nám nejde o vypočítavanie vlastností mastenca. Skôr by som chcel objasniť okolnosti objavu jeho ložísk a uviesť niekoľko životopisných dát o objaviteľovi mastencových ložísk v okolí Kokavy nad Rimavicou.
Výskyt mastenca a ložiská v okolí Kokavy nad Rimavicou objavil Ing. Vojtech Rástocký /1885-1966/ rodák z Hnúšte absolvent Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, na ktorej začal študovať v roku 1908 a po prerušeniach v súvislosti s I. svetovou vojnou roku 1914 a pobytoch v Zurichu a Berlíne ju nakoniec ukončil v roku 1920 v Šoproni kde sa táto škola po vytvorení Československej republiky presťahovala. Po získaní bohatých praktických skúseností v zahraničí / Maďarsko, Rumunsko, Balkán / sa začal intenzívne venovať prospektorskej činnosti, teda vyhľadávaniu rudných a nerudných ložísk najmä vo Veporských vrchoch. Prvými jeho prácami boli však kutacie práce na ťažbu grafitu medzi Rimavským Brezovom a Hnúšťou. Táto činnosť sa mu z rôznych podnikateľských príčin nepodarila a tak sa začal orientovať na vyhľadávane mastenca. Ing. V. Rástocký otváral po roku 1930 jednu mastencovú lokalitu za druhou. Postupne objavil ložiská Samo, Sinec, Polom, Hačava, Rástočné. Zaujímavá bola aj jeho metóda práce, keď okrem dokonalého poznania geologických pomerov sa opieral aj o informácie miestnych obyvateľov. Začiatkom tridsiatych rokov 20.storočia sa Ing.V.Rástockému podarilo práve na základe jeho prieskumov a určení otvoriť bane na mastenec aj v regióne Kokavy nad Rimavicou a to v Bohatom a na Sinci.
Ing.Rástocký robil na týchto ložiskách nielen prieskumné ale aj kutacie práce. Pre nedostatok financií a možno aj pre zlé skúsenosti s obchodnou činnosťou pri ťažbe grafitu odpredal - prenechal ložiská väčším firmám najmä zahraničným. A tak na ložiská otvorené Ing.V.Rástockým získala ťažobné práva poľská firma Alba z Ľvova, ktorá založila spoločnosť Talkumové závody Alba Kokava nad Rimavicou. Vznikli dva nové závody na ťažbu mastenca. Jeden na ložisku Bohatô a druhý na ložisku Sinec. Závody na ložisku Bohatô a Sinec vlastnili Dr. David Ungár a Dr.Hugo Lesk, ktorý po začiatku druhej svetovej vojny v roku 1939 ušli pred rasovým prenasledovaním najskôr do Maďarska a neskôr do Etiopie. Závod sa dostal v roku 1940 do rúk rakúskej spoločnosti „Talkumové závody Naitsch, Kiwisch a spol.“ v Kokave nad Rimavicou so sídlom v rakúskom meste Graz. Správcom, riaditeľom tohto závodu bol Jozef Zangl. V archívoch sa nedajú hodnoverne vysvetliť všetky okolnosti vzniku a práce týchto spoločností z dôvodov, že sa o nich v archívoch zachovalo málo správ. Priaznivo prijímala začiatky ťažby mastenca aj dobová tlač. Napríklad 17.marca 1934 uviedol časopis Gemer-Malohont informáciu o ťažbe na Sinci, podľa tohto časopisu sa mastenec používal na výrobu dechtového papiera, pri výrobe rôznych krémov , bariev a púdrov. Hodnotenie kvality mastenca bolo veľmi vysoké a vraj sa taký kvalitný mastenec nikde v Európe nenachádza, ďalší časopis Podtatranský kraj uvádza v júni aj podrobnejšie informácie „z bane už odišlo mnoho vagónov a firma zamestnáva dvoch inžinierov 60 robotníkov mzda bola 1,80-2 Kčs / korún československých/ na hodinu“. Hodnovernosť týchto informácii sa dá pre nedostatok archívnych materiálov len ťažko overiť a tak zostávajú len v rovine historických zaujímavostí.
No a potom prišla druhá svetová vojna , politické pomery sa zásadne zmenili, postupne bola ťažba mastenca znárodnená a Ing. Vojtech Rástocký sa stal prvým národným správcom, vzorne sa staral o znovaspustenie ťažby mastenca v nových majetkových pomeroch.
Pri prieskume o dejinách mastenca som našiel fotografiu prvých priekopníkov mastencovej bane, ktorá môže pochádzať z tridsiatych až štyridsiatych rokov dvadsiateho storočia nie dlho po začiatku ťažby, na obrázku vidieť koľajnice vychádzajúce pravdepodobne z bane, ale najdôležitejší sú ľudia, ktorí si na fotografovanie priniesli svoje náradie a hlavne karbidové lampy neklamný dôkaz, že pracovisko mali pod zemou. Nie všetkých sa podarilo identifikovať. Niektorých predsa spodný rad odľava p. Haluková, nezn., nezn., p. Šnek, druhý rad odľava nezn., p. Haluka, p. Severíni, nezn., p. Ungár /pravdepodobne/, nezn., nezn., p. Rástocký, nezn., vrchný rad p.Badinka, nezn.,dvaja baníci ukazujú aj vyťažený mastenec.